Yoga se yon pratik byen koni ki soti nan ansyen peyi Zend. Depi li te vin popilè nan Lwès la ak atravè lemond nan ane 1960 yo, li vin tounen youn nan metòd ki pi popilè pou kiltive kò a ak lespri a, osi byen ke pou fè egzèsis fizik.
Etandone yoga mete aksan sou inite kò ak lespri ansanm ak benefis li genyen pou sante, antouzyas moun yo pou yoga kontinye ap grandi. Sa tradui tou an yon gwo demann pou enstriktè yoga.
Sepandan, pwofesyonèl sante britanik yo fèk avèti ke yon kantite k ap ogmante nan enstriktè yoga ap fè fas ak pwoblèm grav nan anch yo. Fizyoterapis Benoy Matthews rapòte ke anpil pwofesè yoga ap fè fas ak pwoblèm grav nan anch yo, epi anpil ladan yo bezwen tretman chirijikal.
Matthews mansyone ke kounye a li trete anviwon senk enstriktè yoga ak divès pwoblèm jwenti chak mwa. Gen kèk nan ka sa yo ki tèlman grav ke yo mande entèvansyon chirijikal, tankou ranplasman total anch. Anplis de sa, moun sa yo byen jèn, anviwon 40 an.
Avètisman sou risk
Etandone tout benefis yoga genyen, poukisa de pli zan pli enstriktè yoga pwofesyonèl ap soufri blesi grav?
Matthews sijere sa ka gen rapò ak konfizyon ki genyen ant doulè ak rèd. Pa egzanp, lè enstriktè yoga yo santi doulè pandan pratik oswa ansèyman yo, yo ka erèman atribiye li a rèd epi kontinye san yo pa rete.
Matthews mete aksan sou ke byenke yoga ofri anpil benefis, tankou nenpòt egzèsis, fè twòp oswa pratike li mal pote risk. Fleksibilite chak moun varye, epi sa yon moun ka reyalize ka pa posib pou yon lòt. Li esansyèl pou konnen limit ou yo epi pratike moderasyon.
Yon lòt rezon ki fè enstriktè yoga yo blese se petèt paske yoga se sèl fòm egzèsis yo fè. Gen kèk enstriktè ki kwè pratik yoga chak jou sifi epi yo pa konbine l ak lòt egzèsis aerobik.
Anplis de sa, gen kèk enstriktè yoga, sitou nouvo pwofesè yo, ki bay jiska senk klas pa jou san yo pa pran poz nan wikenn, sa ki ka fasilman lakòz domaj nan kò yo. Pa egzanp, Natalie, ki gen 45 an, te chire katilaj anch li senk an de sa akòz twòp efò sa a.
Ekspè yo avèti tou ke kenbe yon poz yoga pou twò lontan ka lakòz pwoblèm. Sepandan, sa pa vle di ke yoga gen risk ladan l. Benefis li yo rekonèt atravè lemond, se poutèt sa li rete popilè atravè lemond.
Benefis Yoga yo
Pratike yoga ofri anpil benefis, tankou akselere metabolis, elimine dechè nan kò a, epi ede retabli fòm kò a.
Yoga ka amelyore fòs kò a ak elastisite misk yo, sa ki ankouraje devlopman ekilibre manm yo.
Li kapab tou anpeche epi trete divès maladi fizik ak mantal tankou doulè nan do, doulè nan zepòl, doulè nan kou, maltèt, doulè nan jwenti, lensomni, pwoblèm dijestif, doulè règ, ak pèt cheve.
Yoga regle sistèm kò a an jeneral, amelyore sikilasyon san an, balanse fonksyon andokrinyen yo, diminye estrès, epi li ankouraje byennèt mantal.
Lòt benefis yoga genyen gen ladan yo ranfòse iminite, amelyore konsantrasyon, ogmante vitalite, ak amelyore vizyon ak tande.
Sepandan, li enpòtan pou pratike kòrèkteman anba gidans ekspè yo epi nan limit ou yo.
Pip White, yon konseye pwofesyonèl nan Chartered Society of Physiotherapy, deklare ke yoga ofri anpil benefis pou sante fizik ak mantal.
Lè ou konprann kapasite ou ak limit ou epi ou pratike nan limit ki an sekirite, ou ka rekòlte benefis enpòtan nan yoga.
Orijin ak Lekòl yo
Yoga, ki te soti nan ansyen peyi Zend plizyè milye ane de sa, te kontinye devlope ak evolye, sa ki te lakòz plizyè estil ak fòm. Doktè Jim Mallinson, yon chèchè nan istwa yoga ak konferansye ansyen nan Lekòl Etid Oryantal ak Afriken (SOAS) nan Inivèsite Lond, deklare ke okòmansman yoga te yon pratik pou asèt relijye nan peyi Zend.
Pandan ke pratikan relijye nan peyi Zend toujou itilize yoga pou meditasyon ak pratik espirityèl, disiplin nan te transfòme anpil, sitou pandan syèk ki sot pase a ak globalizasyon an.
Doktè Mark Singleton, yon chèchè ansyen nan istwa yoga modèn nan SOAS, eksplike ke yoga kontanporen entegre eleman jimnastik ak kondisyon fizik ewopeyen, sa ki lakòz yon pratik ibrid.
Doktè Manmath Gharte, direktè Lonavla Yoga Institute nan Mumbai, di BBC a ke objektif prensipal yoga a se pou reyalize inite kò, lespri, emosyon, sosyete ak nanm, pou mennen nan lapè enteryè. Li mansyone ke divès pozisyon yoga amelyore fleksibilite kolòn vètebral la, jwenti yo ak misk yo. Yon fleksibilite amelyore benefisye estabilite mantal, sa ki finalman elimine soufrans epi reyalize trankilite enteryè.
Premye Minis Endyen an, Modi, se yon pratikan yoga pasyone tou. Anba inisyativ Modi a, Nasyonzini te etabli Jounen Entènasyonal Yoga an 2015. Nan 20yèm syèk la, Endyen yo te kòmanse patisipe nan yoga sou yon gwo echèl, ansanm ak rès mond lan. Swami Vivekananda, yon mwàn ki soti Kolkata, yo rekonèt kòm moun ki te prezante yoga nan Lwès la. Liv li a "Raja Yoga," ki te ekri nan Manhattan an 1896, te enfliyanse anpil konpreyansyon oksidantal yo sou yoga.
Jodi a, plizyè estil yoga popilè, tankou Iyengar Yoga, Ashtanga Yoga, Hot Yoga, Vinyasa Flow, Hatha Yoga, Ayeryen Yoga, Yin Yoga, Beer Yoga, ak Naked Yoga.
Anplis de sa, yo te dokimante yon pozisyon yoga popilè, Downward Dog, depi 18yèm syèk la. Chèchè yo kwè litè Endyen yo te itilize li pou pratike lit.
Dat piblikasyon: 17 janvye 2025
